Zdravotnícke noviny: Je mamografia zbytočná?

6.3.2014

Karcinóm prsníka patrí k najčastejším zhubným ochoreniam u žien na Slovensku. Odhaduje sa, že ročne pribudne viac ako dve tisíc pacientok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo onkológovia zdôrazňujú dôležitosť mamografického vyšetrenia. Rozsiahla kanadská štúdia, zverejnená aj v časopise The British Medical Journal, však jeho význam spochybňuje. Kanadskí vedci takmer 25 rokov sledovali 90 000 žien, z ktorých náhodne vybrali tie, ktoré potom pravidelne chodili na mamografiu, a ďalšie, ktoré absolvovali vyšetrenia prsníkov ambulantne, prípadne si robili samovyšetrenia doma. Vedci chceli zistiť, či je výhoda v tom, keď sa rakovina prsníka zistí vo fáze, keď je nádor taký malý, že sa nedá ani nahmatať. Dospeli k zápornej odpovedi. Naši onkológovia sa s výsledkami štúdie nestotožňujú. „Zníženie mortality závisí od včasnej diagnostiky karcinómu prsníka. Vo svete je viacero kontroverzných štúdií o výsledkoch skríningu prsníkov. No výrazná väčšina štúdií zaznamenala zníženie mortality o 15 percent, najmä u žien vo veku nad 50 rokov,“ povedal primár mamologického oddelenia Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD.

V úvodníku novej kanadskej štúdie sa tvrdí, že výskumy, ktoré dokazujú prínos mamografu, sú zastarané. Podľa autorky tohto tvrdenia epidemiologičky Mette Kalagerovej z univerzity v Osle a z Harvadskej školy verejného zdravia, s modernými liekmi je dnes menej podstatné, či nádor zachytíme včas. Ženy v kanadskej štúdii si navyše podľa M. Kalagerovej uvedomovali nebezpečenstvo, na rozdiel od účastníčok skorších výskumov. Podľa nej by možno skríning fungoval, keby ženy nemali o ochorení žiadne povedomie. Vedci ďalej spresňujú, že mnoho rakovinových nádorov rastie pomaly alebo vôbec a nevyžadujú liečbu. Niektoré vraj zmiznú samy. Tvrdia, že keď sa rakovina zistí, nemožno vedieť, či je nebezpečná, a tak lekári liečia všetkých chorých. O prínosoch mamografického skríningu sa diskutuje už niekoľko rokov. Podľa Richarda Wendera z Americkej spoločnosti pre rakovinu celkové údaje z klinických skúšok mamografie ukázali, že skríning znižuje úmrtnosť na karcinóm prsníka najmenej o 15 percent u žien po štyridsiatke a aspoň o 20 percent u starších žien. Úmrtnosť podľa neho popri dokonalejšej liečbe pomáha znížiť aj to, že sa nádor zistí včas.

Treba počkať na ďalšie štúdie: Význam skríningu zdôrazňujú aj naši poprední onkológovia doc. MUDr. Michal Mego, PhD., a MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., z Národného onkologického ústavu.
„V prospech skríningu hovoria aj medzinárodné odporúčania významných zdravotníckych organizácií. V súčasnosti sú skríningy na oveľa vyššej úrovni ako v minulosti, prispievajú k včasnej liečbe, a tým k poklesu úmrtnosti,“ povedali. Ako ďalej vysvetlili, nádory, ktoré sú zachytené v skoršom štádiu, majú lepšiu prognózu.

Podľa V. Bellu incidencia karcinómu prsníka každoročne neustále narastá na celom svete. Spresnil tiež, že vznik karcinómu prsníka je multifaktoriálny. Primárnu prevenciu, okrem chirurgického zákroku (profylaktická bilaterálna mastektómia) nepoznáme. Dodal tiež, že v Európskej únii momentálne platí, že mamografický skríning sa odporúča u žien hlavne nad 50 rokov. „Pre iné postupy mamárneho skríningu (ročný, nad 40 rokov, u starších žien nad 70, 75 rokov, individuálny…) si musíme počkať na ďalšie štúdie,“ uzavrel.